THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V tábore slovenskej speedovej jednotky sa toho udialo v poslednom čase veľmi veľa. Svoje niekoľkoročné pôsobenie na metalovej scéne zúročila TRISTANA na debutovom albume "Back To The Future", prebehla v nej personálna zmena na dôležitom poste a v neposlednom rade odohrala koncerty za účasti zahraničných hviezdnych mien. Na decembrovom koncerte v Bratislave, ktorý som si samozrejme nemohla nechať ujsť, som sa s Petrom dohodla na krátkom rozhovore.
V decembri 2003 ste pokrstili váš prvý album. Vhodnejšieho krstného otca ako je Amok (šéf EPG Rock On!, pozn. aut.) ste si ani nemohli vybrať. Je známe, že Amok je dlhoročným priateľom a fanúšikom vašej kapely... Aká atmosféra vládla na koncerte? Prežívali ste tento koncert intenzívnejšie ako iné live akcie?
Koncert sa vydaril, klub bol úplne plný, ľudia sa bavili, spievali s nami. Mňa trochu trápila chrípka, ale nakoniec to dobre dopadlo.
Ak mám povedať pravdu, o albume viem len toľko, že ho naspieval Hrniec a vyšiel u Leviathan Records. Žiaľ, nepočula som z neho jedinú skladbu, keď, tak len na koncertoch. Mohol by si nám nahrávku trochu bližšie predstaviť? Napríklad kde ste materiál nahrávali, koľko skladieb je na albume...
Album bol nahraný pred mojim príchodom do kapely, ale čo viem, tak sa volá "Back To The Future", je na ňom deväť skladieb a bol nahrávaný v Hlohovci. V recenziách v Nemecku získal veľké uznanie, keď predbehol niektoré známe fínske či talianske speedové kapely.
Prvý album je na svete, ešte sa asi nestihol dostať ku všetkým vašim fanúšikom a vy už pracujete na nových skladbách, na ktorých by si sa mal prvýkrát podieľať aj ty. Nechávajú ti chalani dostatočne veľký priestor pre tvoje nápady a kreativitu?
Na nových skladbách spolupracujem aj ja, priestor mi vyhovuje, moje skladby slúžia na spestrenie, hudba TRISTANY sa zakladá na Hrncových nápadoch.
Ako je to v TRISTANE s textami? Píšeš si ich sám alebo nemáš vôbec problém identifikovať sa s myšlienkami niekoho iného? Diskutujete v rámci kapely o význame textov?
Od môjho príchodu do TRISTANY sú texty mojou záležitosťou. Spievam svoje myšlienky. Texty sú dôležité, dávajú skladbám umelecký rozmer.
V TRISTANE pôsobíš pomerne krátky čas. Ako si sa do kapely vlastne dostal? Poznal si TRISTANU predtým, ako si sa stal jej členom? Sníval si o tom, že sa raz staneš ich spevákom? Vieš, niečo v štýle Tima Rippera Owensa a JUDAS PRIEST :-)))
Mal som svoju vlastnú rockovú kapelu, ktorá sa ale rozpadla. Túžil som po "hotovej" kapele s kvalitným obsadením. V jednom časopise som sa dočítal o TRISTANE. Tak som sa im ozval, stretli sme sa a čosi spolu zahrali. Spokojnosť bola na obidvoch stranách. Do JUDAS-u sa až tak nevyznám.
Máš spevácke vzory? Počúvaš výlučne len melodické metalové kapely alebo sa občas pre zmenu vydáš aj do tvrdších metalových vôd? Možno sa to oplatí už len kvôli inšpirácii.
Tých vzorov je mnoho: Joey Tempest, Fabio Lione, Sebastian Bach. Za úplne najgeniálnejšieho speváka ale pokladám Karla Gotta. Tvrdšie metalové žánre vôbec nepočúvam, skôr tie komerčnejšieho typu: art, heavy, speed a potom veľa rocku a klasiky.
Vráťme sa ešte na chvíľu k vašim koncertom. Hneď pri prvom vystúpení s TRISTANOU si stál, samozrejme aj s ostatnými, na jednom pódiu s Rolandom Grapowom! Zajamovali ste si spolu v skladbách "I Want Out" a "A Tale That Wasn"t Right". To s človekom asi poriadne zamáva, zvlášť ak si možno prežíval ešte aj trému z prvého koncertu. Aké boli Tvoje pocity?
Čosi som odspieval s predošlou kapelou, tak s trémou problém nemám. Bol to určite veľmi pekný zážitok, voľakedy dávno, keď som mal jedenásť rokov, som počúval HELLOWEEN a ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, že si raz zahrám s ich gitaristom. A to hneď prvý koncert s TRISTANOU. Pekný debut.
Nedávno ste vystúpili v Bratislave spolu s DEAD POETS SOCIETY, DOOMED a SPECIAL GUEST. Napriek tomu, že ste odohrali bezchybný set, ktorý sa mi páčil viac ako kedykoľvek predtým, museli ste čeliť (ostatné kapely nevynímajúc) veľmi chladným reakciám. Nedokázali ste skryť sklamanie, čo bolo úplne pochopiteľné. Mám pocit, že je to večný problém bratislavských fanúšikov, pričom si možno ani neuvedomujú, že kapely tým dokážu dokonale odradiť. Stretli ste sa už niekedy s takým odmeraným publikom?
Asi nie, publikum bolo fakt hrozné. Trochu ma to trápilo, ale neskôr som sa dozvedel, že tam boli rôzne bratislavské kapely, ktoré nás asi vnímali ako konkurenciu. Ja tlieskam s radosťou všetkým kapelám a keď sa mi niečo páči, tak to pochválim. Mňa to nič nestojí a druhému to dá veľa.
Na koncertoch hrávate často cover verzie STRATOVARIUS, menovite "Hunting High & Law" a "4 000 Rainy Nights". Sleduješ, aké personálne zmeny v tejto kapele práve prebehli? Aký je tvoj názor na speváčky v metale? Myslíš, že môžu získať rovnaký rešpekt a uznanie ako ich mužskí kolegovia?
STRATOVARIUS je moja obľúbená kapela, tak som to v poslednom čase sledoval. Je mi ľúto Kotipeltov odchod, lebo mi bol sympatický nielen ako spevák, ale aj ako človek. Ženské vokály sa mi veľmi páčia (rovnako ako ženy :-))), a to nielen v popovej či rockovej muzike, ale aj v metale. Pevne dúfam, že sa speváčky čoraz častejšie budú objavovať aj v týchto žánroch. Na ten STRATOVARIUS som zvedavý.
Z dôveryhodných zdrojov som sa dozvedela, že sa vám ozval Kai Hansen, po tom, ako ste mu venovali cédečko a vraj bol úplne nadšený vašou muzikou. Mám spoľahlivé informačné zdroje?
S GAMMA RAY sme hrali trikrát a veľmi sme sa im páčili, tak isto ako Roland Grapow, ani oni nepočítali s tým, že na Slovensku je taká speedová kapela. Asi majú aj naše CD, keďže im sedí naša muzika.
Ešte je asi predčasné hovoriť o novom albume, hoci promo materiál čo-to naznačil. Vokály pripadnú výlučne tebe alebo sa o ne podelíš s Hrncom? Na promáči ma zaujal práve váš hlasový kontrast, ktorý by celý album oživil. Neuvažovali ste nad tým?
Na novom albume budem spievať všetky vokály ja, aby výsledok znel jednotne, možno tam bude duet s jedným kvalitným spevákom. To sa nechajte prekvapiť.
Ďakujem za rozhovor. Nech sa darí tebe aj TRISTANE!
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.